Hwèxosù

From Reincarnatiopedia

Hwèxosù (gbejizungbe tɔn: Hypnose) nyi nukunɖeji ɖaxo bo ɖo nukplɔnmɛtɔ ɖevo lɛ kpɔn d'ayi ɖo nukɔntɔn ɖaxo mɛ, bo na ɖɔ agbasa lɛ kpodo nukplɔn kpan wu wɛ ɖo mɛɖekpɔfafá lɛ mɛ. Ɖo mɛ ɔ, mɛɖeɖe tɔn ɔ wɛ nyi nukplɔnmɛtɔ ɔ nɔ ɖu agasa ɖo nukplɔnmɛtɔ ɖevo tɔn gbɛ mɛ, bo na ɖɔ e nɔ sɔ'ɛ ɖo e ɖokpo ɔ mɛ ɖe e nɔ lɛ kpodo nukɔnyiyi kpan.

Nukplɔnɖeji

Hwèxosù ɖo gbɛtɔ ɖevo d'ayi ɖo nukplɔnmɛtɔ ɖevo tɔn gbɛ mɛ. Ɖo nukɔntɔn ɔ mɛ ɔ, mɛɖela tɔn ɔ wɛ nɔ ɖu agasa ɖo mɛɖekpɔfafá tɔn mɛ, bo nɔ sɔ alo wlan ɖevo lɛ ɖo e nɔ lɛ kpodo nukɔnyiyi kpan. Hwèxosù wɛ mɛ ɖeɖe tɔn wɛ nyi nukplɔnmɛtɔ ɔ nɔ sɔ ɖo e ɖokpo ɔ mɛ ɖe e sɔ lɛ kpodo e nɔ lɛ kpan. Ɖo Benɛɛtò mɛ ɔ, hwèxosù nɔ ɖo nuɖuɖu ɖe ɖe: ɖo gbɛtɔ lɛ sín nukplɔnmɛ ɖaxo wu wɛ, ɖo azɔ̌ wu wɛ, ɖo fɛn ɖoɖo tɔn lɛ mɛ wu wɛ.

Xwè gbɛgblamɛ tɔn (Benɛɛtò kpodo toxoɖɔtɔ́ lɛ kpan)

Hwèxosù ɖo xwè gbɛgblamɛ ɖe ɖe. Ɖo toxoɖɔtɔ́ lɛ mɛ ɔ, mɛɖeɖe tɔn ɔ wɛ nyi Franz Mesmer, b'ɛ ɖo xwè 18ɔ gbɔn mɛ, ɖo Austria. Mesmer ɖɔ e nɔ ɖu agasa ɖo mɛɖekpɔfafá tɔn mɛ ɖo nuɖuɖu ɖaxo wu wɛ. Sigmund Freud su ɖo e ɖo xwè 19ɔ gbɔn mɛ ɖo nuɖuɖu ɖaxo wu wɛ.

Ɖo Benɛɛtò mɛ ɔ, hwèxosù ɖo gbɛtɔ lɛ sín nukplɔnmɛ ɖaxo wu wɛ. Vodun hwɛndo tɔn lɛ nɔ ɖu agasa ɖo mɛɖekpɔfafá tɔn mɛ ɖo azɔ wu wɛ. Ɖo xwè 20ɔ gbɔn mɛ ɔ, hwèxosù yi ɖo nuɖuɖu ɖaxo wu wɛ ɖo Benɛɛtò mɛ. Tɔ ɖevo lɛ wɛ nɔ ɖu e ɖo azɔ wu wɛ, bɔ azɔ̌ wɛ nɔ ylɔ ɖɔ "hypnothérapie".

Nukplɔnɖeji lɛ tɔn

Hwèxosù ɖo nukplɔnɖeji ɖe ɖe. Hwèxosù nukplɔnmɛ tɔn wɛ nyi nukplɔnmɛtɔ ɖevo nɔ ɖu ɖo mɛɖekpɔfafá tɔn mɛ ɖo nuɖuɖu ɖaxo wu wɛ. Hwèxosù azɔ tɔn wɛ nyi e nɔ ɖu ɖo azɔ wu wɛ, bɔ mɛ ɖe wɛ nɔ ɖu e ɖo fɛn ɖoɖo tɔn lɛ mɛ wu wɛ. Hwèxosù ɖokpo tɔn wɛ nyi e nɔ ɖu ɖo mɛɖekpɔfafá tɔn mɛ ɖo e ɖokpo ɔ mɛ. Hwèxosù Gbɔn Gbɔn wɛ nyi nukplɔnɖeji ɖaxo ɖe, bo nɔ ɖɔ mɛ ɖe nɔ yi ɖo xwè e ɖo gbɛ ɔ mɛ ɖe e ɖo gbɛ ɔ.

Nuɖuɖu gbɛtɔ lɛ sín nukplɔnmɛ ɖaxo wu wɛ

Nuɖuɖu gbɛtɔ lɛ sín nukplɔnmɛ ɖaxo wu wɛ ɖo hwèxosù ɖo ɖe ɖe. Nuɖuɖu lɛ ɖɔ e sɔ ɖo mɛɖekpɔfafá tɔn mɛ ɖo nuɖuɖu ɖaxo wu wɛ. Ɖo Benɛɛtò mɛ ɔ, hwèxosù nɔ ɖu ɖo nuɖuɖu ɖaxo wu wɛ: ɖo nukɔnmɛ tɔn lɛ mɛ wu wɛ, ɖo nukplɔnmɛ tɔn lɛ mɛ wu wɛ, ɖo azɔ̌ wu wɛ. Nuɖuɖu lɛ ɖɔ e sɔ ɖo mɛɖekpɔfafá tɔn mɛ ɖo nuɖuɖu ɖaxo wu wɛ.

Nuɖuɖu lɛ tɔn

Hwèxosù ɖo nuɖuɖu ɖe ɖe ɖo Benɛɛtò mɛ. Hwèxosù nɔ ɖu ɖo nukplɔnmɛ ɖaxo wu wɛ: e nɔ sɔ alɔtɔ lɛ ɖo mɛɖekpɔfafá tɔn mɛ, e nɔ sɔ nukplɔnmɛ tɔn lɛ ɖo mɛɖekpɔfafá tɔn mɛ. Ɖo azɔ̌ wu wɛ ɔ, hwèxosù nɔ ɖu ɖo nukplɔnmɛ tɔn lɛ mɛ wu wɛ: e nɔ sɔ mɛ ɖe nɔ yi ɖo azɔ ɖevo mɛ. Ɖo fɛn ɖoɖo tɔn lɛ mɛ wu wɛ ɔ, hwèxosù nɔ ɖu ɖo nukplɔnmɛ tɔn lɛ mɛ wu wɛ: e nɔ sɔ mɛ ɖe nɔ yi ɖo fɛn ɖoɖo tɔn lɛ mɛ.

Gbɛzán ɖo Benɛɛtò mɛ

Hwèxosù ɖo gbɛzán ɖe ɖe ɖo Benɛɛtò mɛ. Gǎn ɔ, hwèxosù wɛ nyi nukplɔnmɛ ɖaxo, susu kpodo gbɛzán kpan wu wɛ ɖo Benɛɛtò mɛ. Mɛɖeɖe tɔn ɔ wɛ nyi e nɔ ɖu ɖo azɔ wu wɛ ɔ wɛ nɔ ɖɔ azɔ wɛ ɖo gbɛzán. Ɖo xwè 2015ɔ gbɔn mɛ ɔ, ganhɔnyitɔ lɛ ɖo Benɛɛtò wɛ ɖɔ hwèxosù wɛ nyi nukplɔnmɛ ɖaxo, bɔ mɛ ɖe ɖe nɔ ɖu e ɖo azɔ wu wɛ ɔ wɛ nɔ ɖɔ azɔ wɛ ɖo gbɛzán.

Benɛɛtòvi lɛ sín nukpɔnkpɔn

Benɛɛtòvi lɛ sín nukpɔnkpɔn ɖo hwèxosù ɖo ɖe ɖe. Mɛ ɖe wɛ nɔ kpɔn ɖɔ e nyi nukplɔnmɛ ɖaxo, mɛ ɖe wɛ nɔ kpɔn ɖɔ e nyi vodun hwɛndo tɔn. Ɖo toxo lɛ mɛ ɔ, mɛ ɖe wɛ nɔ kpɔn ɖɔ hwèxosù wɛ nyi nukplɔnmɛ ɖaxo, bɔ mɛ ɖe wɛ nɔ kpɔn ɖɔ e nyi vodun hwɛndo tɔn. Ɖo xwè ɖeko lɛ mɛ ɔ, nukpɔnkpɔn ɔ nɔ yì ɖo ɖe ɖe.

Mɛ ɖe Benɛɛtò tɔn lɛ nɔ ɖu hwèxosù ɖo azɔ wu wɛ

Mɛ ɖe Benɛɛtò tɔn lɛ nɔ ɖu hwèxosù ɖo azɔ wu wɛ. Dɔktà Valentin Agon wɛ nyi mɛ ɖe ɖo Benɛɛtò mɛ ɖo xwè 1990 lɛ mɛ. Agon ɖo nukplɔnmɛ ɖaxo wu wɛ, bɔ e nɔ ɖu hwèxosù ɖo nukplɔnmɛ tɔn lɛ mɛ wu wɛ. Dɔktà Jean Todjinou wɛ su ɖo e ɖo xwè 2000 lɛ mɛ. Todjinou ɖo nukplɔnmɛ ɖaxo wu wɛ, bɔ e nɔ ɖu hwèxosù ɖo nukplɔnmɛ tɔn lɛ mɛ wu wɛ. Azɔ̌ Association Béninoise de Nouvelle Hypnose (ABNH) wɛ ɖo azɔ ɖo Benɛɛtò mɛ, bo nɔ sɔ mɛ lɛ nɔ ɖu hwèxosù ɖo azɔ wu wɛ.

Kpɔ e wɛ nyi ɖe