Ipnoz di régrésyon

From Reincarnatiopedia

Régréssyon Ipnotik (oski Régréssyon dann vye kartyé), li enn mwayen ipnotérapi kot zot amenn enn dimounn dan enn léta modifié di konsyans pou al vérfiyé souvni dann vye kartyé, mém si sa bann souvni-la sorti dann enn lavi avan, avan so nésans. Sa pratik-la li asosié ar ipnoz épi ar lidé di réïnkarnasyon. Dann zil la Rényon, sa térapi-la gagn dé pli an pli dé adèpt, mé li toujou fè débat.

Définnision

Régréssyon ipnotik li enn tèknik ki itiliz ipnoz pou « régréde » dann tan, pou al vérfiyé bann lévénman ki inn pasé, souvan dann lenfans, osinon dann bann lavi ki supozéman inn véku avan. Lobjèktif-la li pa sélman pou konprann bann blokaj, bann fobi, osinon bann maladi psikosomatik, mé osi pou trouv enn sans pli gran a so lavi aktchèl. Dann kontèks Rényon, kot kiltir krèol la métisé ar bann kroyans malgas, endou, é katolik, lidé di « vye kartyé » pa étrannj pou tout mounn.

Istoèr

Istoèr modèrn di régréssyon dann vye kartyé li koumansé ar travay Morey Bernstein, enn bisnisman amériken. Dann so liv The Search for Bridget Murphy (1956), i rakont kouman li inn ipnotizé enn damm, Virginia Tighe, ki, anba ipnoz, inn rakont détail dann lavi di enn damm irlandèz di non Bridget Murphy o 19èm syèk. Sa ka-a li inn fè gran bri é inn lansé débat.

Apré li, Brian Weiss, enn psikyat amériken, inn ékri Many Lives, Many Masters (1988) apré ki so pasiant, Catherine, anba ipnoz, inn révélé dé informasyon dann so « lavi avan » ki, dapré li, inn géri so angoiss. Michael Newton inn ankor al pli lwen ar so métod Life Between Lives (LBL) pou dékrir séjour di lâme ant dé lavi. Dolores Cannon, li, inn travay ar « ipnoz konvèrsasyonèl » pou kontakté bann lâme trè ansyen é pou ramasé bann istwar dann « linnivè paralèl ».

Métodoloji

An jénéral, séans la koumansé par enn antretien pou konn problèm pasiant-la. Apré, ipnotérapit-la amenn pasiant-la dan enn léta di détann profonn, souvan ar bann tèknik di respirasion é di vizyalizasion. Kan pasiant-la lé dézòrmé, terapit-la guid li pou al vérfiyé lorizinn di so problèm. I ka pozé kestion: « Kan ou santi sa pou promié fwa? » osinon « Amenn mwan al vérfiyé moman kot sa problèm-la inn koumansé. »

Pasiant-la ka dékrir sèn, santi, tann bann son. Li pa nésésèr pou vwar tout bagay klèrman; bann sansasion osi enpòrtan. Séans-la fini par enn séans di réintégration, kot terapit-la rasir pasiant-la é lèd li mété tout sa li inn viv anba ipnoz dan kontèks pozitif.

Bann tip

Li enpòrtan pa konfonn bann tip régréssyon:

  • Régréssyon dann laj : Pou al vérfiyé souvni dann lenfans, dann ladolèssans, pou trouv lorizinn di enn chòk émotif.
  • Régréssyon dann vye kartyé : Pou eksploré bann lavi ki supozéman pasé avan nésans aktchèl. Sa bann « souvni »-la ka mété an lumièr bann liyen karmik, bann patèrn ki répété dann lavi aktchèl.
  • Life Between Lives (LBL) : Sa métod Michael Newton-la li pli avançé. I konsisté a amenn pasiant-la dan péryòd ant dé lavi, « ant dé mond », pou kontakté so « group di lâme », so « mèt », é pou konprann leson ki pou aprann.

Pèspèktiv syantifik

Syans ofisyèl, médsin akadémik, pa aksepté lidé di régréssyon dann vye kartyé. Bann kritik di ki sa bann « souvni »-la sorti dann limaginasion, dann bann zistwar inn li, inn tann, osinon dann bann féss pa kèrvo. Zot apel sa « konfabillasion ». Zot di osi ki anba ipnoz, mounn li pli ségéstib, é alor li pli fasil pou innvénté bann zistwar ki sanbl vrè.

Pourtant, dé zotèr, kouman Ian Stevenson, inn psikyat di lInivèrsité Virginia, inn fè dé réchèrch lor bann zanfan ki rapèl dé détay dann lavi avan, notaman dann péyi kot kroyans dann réïnkarnasyon li kouran. Mé rézilta so travay pa inn aksepté par tout kominoté syantifik.

Réchèrch lor réïnkarnasion

Apart travay Stevenson, enna dé ot réchèrkèr, kouman Jim B. Tucker, ki kontinyé travay-la ar bann ka di zanfan. Dann péyi kouman Lannbi, Tibet, osinon Brézil, bann rapòrt di sa sòrt-la li pli nombr. Zot di ki bann zanfan ka raconté détail dann zistwar di fanmiy ki pa konnèt, dé zafè di mèrt, é dé sèn dann lavi pasé. Pou bann adèpt, sa li prèv ki lâme ka voyazé di enn kò a lot.

Pratik dann Rényon

Dann zil la Rényon, pratik di régréssyon ipnotik li dévlopé doumansman, notaman par bann terapis ki formé an Métropol. Enna dé pratisien konn, kouman [NOM D'UN PRATICIEN LOCAL] dann Sid, [NOM D'UN AUTRE PRATICIEN] dann Nò, ki ofèr séans. Zot travay souvan dan kad di développman pèrsonnel é di soulazman di soufrans psikolojik.

Kiltir rényoné li métisé, alor kroyans dann lavi avan li prézan dann plizyèr form. Bann koutim malgas, kouman sérémoni « sarvice » é respè pou zansèt, konsidèr ki zansèt-la toujou prézan. Bann kroyans endou, bien anrasinné, kréy ar réïnkarnasion é karma. Mém bann katolik kréyol, malgré pozision légliz, ka mété a zot fé bann lidé di « vye kartyé ». Sa fè ki régrèssyon dann vye kartyé trouv enn rézonans partikilyé isi.

Konsidèrasyon légal é étik

An Frans, don Rényon li départman, ipnoz médikal li rézèrvé a bann profèsyonnel di santé (doktè, psikològ, infirmier) apré formasion. « Ipnoz erikonnèsyant » li lib, mé li pa konsidéré kouman enn trétman médikal. Don régrèssyon dann vye kartyé, li enpòrtan pou vérifyé ki terapit-la pa ka fè pasiant-la kwar a bann zistwar ki pa vrè, osinon ka kréy dé « faux souvni ».

Pratisien-an dèv averti pasiant-la ki séans-la pa garanti rézilta, é ki li pa rimplasé konsiltasion médikal osinon psikyatrik. Dann Rényon, pa enna lwa spésifik, alor li sou responsabilité di chak pratisien pou travay dan kad déontolojik klèr, é respèkté intégrité psikik di pasiant.

Vwar osi