Ipnoz di régrésyon: Difference between revisions

From Reincarnatiopedia
Bot: Created Regression Hypnosis article in Guianese Creole
 
Bot: Created Regression Hypnosis article in Reunion Creole French
 
Line 1: Line 1:
'''Régréssyon Ipnotik''' (oben '''Régréssyon Vyé Lanmò''') sa roun mòd di [[Ipnoz]] ki ka pèrmèt roun mòd di [[Térapi]] oben roun èsplorasyon pèrsonèl, koté moun-an ka rantré annan roun léta modifié di konsyans pou roun vwayaj di rétrospèksyon. Objèktif-a sa pou « régréssé » lè, souvan pou alé chaché souvni ki kaché di lanfans oben di roun péryòd pli bonè di lavi-a, oben, annan ka di régréssyon vyé lanmò, pou èsploré roun lavi ki sipoze prémyé, avan nésans prézan-an. Annan [[Lagwiyann]], pratik sa-a ka kontré divèrs réyaksyon, ant roun entérésé pou roun térapi modèrn épi roun apèrsèpsyon ki pli tradisyonnèl di linivèr-a épi di zannimo.
'''Régréssyon Ipnotik''' (oski '''Régréssyon dann vye kartyé'''), li enn mwayen ipnotérapi kot zot amenn enn dimounn dan enn léta modifié di konsyans pou al vérfiyé souvni dann vye kartyé, mém si sa bann souvni-la sorti dann enn lavi avan, avan so nésans. Sa pratik-la li asosié ar [[ipnoz]] épi ar lidé di réïnkarnasyon. Dann zil la Rényon, sa térapi-la gagn dé pli an pli dé adèpt, mé li toujou fè débat.


== Définisyon ==
== Définnision ==


'''Régréssyon Ipnotik''' sa roun tèknik ki itilizé léta ipnotik pou fè pasyan-an « viv » oben rakonté roun èspéryans pasé. Sa ka pran plizyò fòrm : '''régréssyon di laj''', pou rétounen annan lanfans ; '''régréssyon vyé lanmò''', pou èsploré lavi ki sipoze avan sa-a ; épi '''régréssyon ant lavi''' (LBL), pou dékouvri sa ki ka pasé ant lanmò di roun kò épi nésans di roun lòt. Pratik sa-a ka sité annan kad di [[Psikoloji]] pou soulajé chòk, fobbi, oben doulè kronik, mè li ka itilizé osi pou roun chaché pli pèrsonnèl, spiritchwèl, pou konprann misyon di lavi-a oben lyen ant moun.
'''Régréssyon ipnotik''' li enn tèknik ki itiliz [[ipnoz]] pou « régréde » dann tan, pou al vérfiyé bann lévénman ki inn pasé, souvan dann lenfans, osinon dann bann lavi ki supozéman inn véku avan. Lobjèktif-la li pa sélman pou konprann bann blokaj, bann fobi, osinon bann maladi psikosomatik, osi pou trouv enn sans pli gran a so lavi aktchèl. Dann kontèks Rényon, kot kiltir krèol la métisé ar bann kroyans malgas, endou, é katolik, lidé di « vye kartyé » pa étrannj pou tout mounn.


== Istwa ==
== Istoèr ==


Konsèp di régréssyon vyé lanmò, kou nou konnèt li jòdi jou, ka vini di Lwès épi ka dévlopé anba linfliyans di plizyò otè.
Istoèr modèrn di régréssyon dann vye kartyé li koumansé ar travay '''Morey Bernstein''', enn bisnisman amériken. Dann so liv '''''The Search for Bridget Murphy''''' (1956), i rakont kouman li inn ipnotizé enn damm, '''Virginia Tighe''', ki, anba ipnoz, inn rakont détail dann lavi di enn damm irlandèz di non '''Bridget Murphy''' o 19èm syèk. Sa ka-a li inn fè gran bri é inn lansé débat.


'''Morey Bernstein''', roun biznisman mèridjonal, ka popilarizé lidé-a annan lané 1956 épi liv li « The Search for Bridey Murphy ». Liv sa-a ka rakonté kouman li té fè régréssyon vyé lanmò asou roun fanm nonmen Ruth Simmons, ki té ka dékrir détail di lavi di roun fanm irlandé nonmen Bridey Murphy annan 19yèm syèk. Siksè komèrsyal di liv-la épi déba ki swiv li ka lansé sijè-a annan konsyans piblik.
Apré li, '''Brian Weiss''', enn psikyat amériken, inn ékri '''''Many Lives, Many Masters''''' (1988) apré ki so pasiant, '''Catherine''', anba ipnoz, inn révélé dé informasyon dann so « lavi avan » ki, dapré li, inn géri so angoiss. '''Michael Newton''' inn ankor al pli lwen ar so métod '''Life Between Lives''' (LBL) pou dékrir séjour di lâme ant dé lavi. '''Dolores Cannon''', li, inn travay ar « ipnoz konvèrsasyonèl » pou kontakté bann lâme trè ansyen é pou ramasé bann istwar dann « linnivè paralèl ».


'''Brian Weiss''', roun psikyat amériken, ka marké roun lòt étap enpòtan. Anba travay klasik, li ka rankontré roun pasyan, « Catherine », ki anba ipnoz ka rakonté détail di plizyò lavi pasé ki pa té konnèt. Èspéryans sa-a ka chanjé kouran di karriè li, épi li ka ékri plizyò liv, konman « Many Lives, Many Masters », ki ka défann lidé ki régréssyon-an sa roun zouti pou gérison épi dévlopman pèrsonnèl.
== Métodoloji ==


'''Michael Newton''', roun ipnotérapis, ka spéssyalizé li annan réjyon-an ant lavi (LBL). Travay li, ki ka parèt annan liv konman « Journey of Souls », ka dékrir annan détail sa ki ka pasé ant lanmò épi roun nouvèl nésans, selon témoignaj di pasyan-yan anba ipnoz. Li ka présanté roun linivè òrganizé koté zannimo ka gidé nou.
An jénéral, séans la koumansé par enn antretien pou konn problèm pasiant-la. Apré, ipnotérapit-la amenn pasiant-la dan enn léta di détann profonn, souvan ar bann tèknik di respirasion é di vizyalizasion. Kan pasiant-la lé dézòrmé, terapit-la guid li pou al vérfiyé lorizinn di so problèm. I ka pozé kestion: « Kan ou santi sa pou promié fwa? » osinon « Amenn mwan al vérfiyé moman kot sa problèm-la inn koumansé. »


'''Dolores Cannon''', roun otò amériken, ka alé pli lwen. Li ka dévlopé roun tèknik li ka rélé « Régréssyon Ipnotik Pwofonn », ki ka prétann kontré non sèlman zannimo, mè osi èspéryans ki pa imen oben ki lyé o linivè. Travay li ka mélanjé ipnoz, métaphizik, épi débat asou lavi èkstratérès.
Pasiant-la ka dékrir sèn, santi, tann bann son. Li pa nésésèr pou vwar tout bagay klèrman; bann sansasion osi enpòrtan. Séans-la fini par enn séans di réintégration, kot terapit-la rasir pasiant-la é lèd li mété tout sa li inn viv anba ipnoz dan kontèks pozitif.


== Méthodoloji ==
== Bann tip ==


Pratik di régréssyon ipnotik ka koumansé pa roun préparasyon épi roun antretchen ant ipnotis-la épi volontè-a. Ipnotis-la ka èspliké pwosè-a épi ka pozé kèk kèsyon pou konnèt motibasyon volontè-a. Apre sa, li ka guidé volontè-a pou rantré annan roun léta di détant pwofonn, souvan pa roun teknik di rélaksasyon épi di konsantrasyon asou rèspirasyon.
Li enpòrtan pa konfonn bann tip régréssyon:


Lè volontè-a ka santi li byen détann, ipnotis-la ka koumansé vwayaj di rétrospèksyon-an. Li ka mandé volontè-a pou dékrir sa li ka wè, santi oben tann, épi pou siviv roun sèn di lanfans, oben pou « travèrsé roun pòt » pou rantré annan roun lòt tan, roun lòt kò. Volontè-a, anba ipnoz, ka dékrir roun istwa, dé pèrsonaj, dé émotion. Sé détail sa-yo ki ka fòrmé récit di régréssyon-an.
* '''Régréssyon dann laj''' : Pou al vérfiyé souvni dann lenfans, dann ladolèssans, pou trouv lorizinn di enn chòk émotif.
* '''Régréssyon dann vye kartyé''' : Pou eksploré bann lavi ki supozéman pasé avan nésans aktchèl. Sa bann « souvni »-la ka mété an lumièr bann liyen karmik, bann patèrn ki répété dann lavi aktchèl.
* '''Life Between Lives (LBL)''' : Sa métod Michael Newton-la li pli avançé. I konsisté a amenn pasiant-la dan péryòd ant dé lavi, « ant dé mond », pou kontakté so « group di lâme », so « mèt », é pou konprann leson ki pou aprann.


Apre séyans-an, ipnotis-la ka fè roun débréfing pou èspliké épi analizé sa ki rivé. Li enpòtan pou volontè-a ka rantré konplètman annan prézan-an.
== Pèspèktiv syantifik ==


== Tip ==
Syans ofisyèl, médsin akadémik, pa aksepté lidé di régréssyon dann vye kartyé. Bann kritik di ki sa bann « souvni »-la sorti dann limaginasion, dann bann zistwar inn li, inn tann, osinon dann bann féss pa kèrvo. Zot apel sa « konfabillasion ». Zot di osi ki anba ipnoz, mounn li pli ségéstib, é alor li pli fasil pou innvénté bann zistwar ki sanbl vrè.


* '''Régréssyon di laj''' : Tèknik sa-a ka konsantré asou rétou annan lanfans oben roun moman présis di lavi prézan-an. Objèktif sa pou jwenn roun soveni ki kaché, roun chòk, pou soulajé roun doulè psikolojik.
Pourtant, dé zotèr, kouman '''Ian Stevenson''', inn psikyat di lInivèrsité Virginia, inn fè dé réchèrch lor bann zanfan ki rapèl dé détay dann lavi avan, notaman dann péyi kot kroyans dann réïnkarnasyon li kouran. Mé rézilta so travay pa inn aksepté par tout kominoté syantifik.


* '''Régréssyon Vyé Lanmò''' : Sa-a sa pli kontrovèrsé. Li ka konsisté pou fè volontè-a viv roun èspéryans di roun lavi ki sipoze prémyé. Volontè-a ka dékrir roun non, roun péryòd istorik, dé lyen famiyal, roun métché, épi souvan roun lanmò. Sipoza-a sa ki sa èspéryans ka pèrmèt di konprann sèrten problèm, fobbi, oben afeksyon di lavi prézan-an.
== Réchèrch lor réïnkarnasion ==


* '''Régréssyon Ant Lavi (LBL)''' : Spéssyalité di Michael Newton, sa tèknik ka chaché èsploré péryòd ant lanmò di roun kò épi nésans annan roun lòt. Volontè-yan ka dékrir roun « ant-lavi », koté zannimo, roun « konséy di zannimo », épi chwèz di roun nouvèl ègzanp tèrès. Sa ka apòrté roun répons spiritchwèl asou misyon di lavi-a.
Apart travay Stevenson, enna dé ot réchèrkèr, kouman '''Jim B. Tucker''', ki kontinyé travay-la ar bann ka di zanfan. Dann péyi kouman Lannbi, Tibet, osinon Brézil, bann rapòrt di sa sòrt-la li pli nombr. Zot di ki bann zanfan ka raconté détail dann zistwar di fanmiy ki pa konnèt, dé zafè di mèrt, é dé sèn dann lavi pasé. Pou bann adèpt, sa li prèv ki lâme ka voyazé di enn kò a lot.


== Pèrspèktiv syantifik ==
== Pratik dann Rényon ==


Kominoté syantifik ofisyèl ka konsidéré régréssyon vyé lanmò kou roun pratik '''pseudosyans'''. Kritik prensipal ka vini di fè ki pa gen prèv dirèk ki ka pèrmèt di vérifyé ègzistans di lavi pasé. Syantis ka souligné ki sé récit ki sòti di régréssyon ka prézanté anachronism, èrò, oben détail ki ka vini di konesans ki ka sité di volontè-a san li pa sansib.
Dann zil la Rényon, pratik di régréssyon ipnotik li dévlopé doumansman, notaman par bann terapis ki formé an Métropol. Enna dé pratisien konn, kouman '''[NOM D'UN PRATICIEN LOCAL]''' dann Sid, '''[NOM D'UN AUTRE PRATICIEN]''' dann Nò, ki ofèr séans. Zot travay souvan dan kad di développman pèrsonnel é di soulazman di soufrans psikolojik.


Lòt èsplikasyon posib ka enkli :
Kiltir rényoné li métisé, alor kroyans dann lavi avan li prézan dann plizyèr form. Bann koutim malgas, kouman sérémoni « [[sarvice]] » é respè pou zansèt, konsidèr ki zansèt-la toujou prézan. Bann kroyans endou, bien anrasinné, kréy ar réïnkarnasion é karma. Mém bann katolik kréyol, malgré pozision légliz, ka mété a zot fé bann lidé di « vye kartyé ». Sa fè ki régrèssyon dann vye kartyé trouv enn rézonans partikilyé isi.
* '''Konfabyoulasyon''' : Sèrvo-a ka krété roun istwa ki pa vrè, mè ki sanblé vrè, pou ranpli roun vid di mémwar.
* '''Enfliyans di ipnotis-la''' : Pa kèsyon li ka pozé, ipnotis-la ka enfliyansé répons volontè-a san sansib.
* '''Mémwar jénétik oben familyal''' : Lidé ki roun moun ka èrité mémwar di zansèt li pa konfirmé pa syans.
* '''Èfè placebo épi atant''' : Volontè-a, ki ka kwè annan efikasité di térapi-a, ka santi li miyò san rélasyon vrè ké roun lavi pasé.


Alò, pou syans ofisyèl, régréssyon vyé lanmò pa ka prouvé réenkarnasyon, mè li ka révélé travay di roun konsyans ki ka krété roun istwa pou réponn à roun bésouin.
== Konsidèrasyon légal é étik ==


== Réchèch asou réenkarnasyon ==
An Frans, don Rényon li départman, ipnoz médikal li rézèrvé a bann profèsyonnel di santé (doktè, psikològ, infirmier) apré formasion. « Ipnoz erikonnèsyant » li lib, mé li pa konsidéré kouman enn trétman médikal. Don régrèssyon dann vye kartyé, li enpòrtan pou vérifyé ki terapit-la pa ka fè pasiant-la kwar a bann zistwar ki pa vrè, osinon ka kréy dé « faux souvni ».


Malgré skeptisism ofisyèl, sèrten chèchè, konman '''Ian Stevenson''', di Lonnivèrsité di Virginia, ka fè travay asou ka di timoun ki ka rakonte lavi pasé. Stevenson té ka èstidjé plizyò milyé di ka annan mond antché, éspésyalman annan réjyon koté kwè annan réenkarnasyon sa frékant (konman annan Siri Lanka oben annan Lend). Li té ka noté ki sèrten timoun té ka gen mark fizik ki koresponn épi blesir di pèrsonaj ki sipoze di lavi pasé-a. Travay li ka résté kontrovèrsé, li ka ouvri roun pòt pou roun posiblité di roun fénomenn ki pa ankò èkspliké.
Pratisien-an dèv averti pasiant-la ki séans-la pa garanti rézilta, é ki li pa rimplasé konsiltasion médikal osinon psikyatrik. Dann Rényon, pa enna lwa spésifik, alor li sou responsabilité di chak pratisien pou travay dan kad déontolojik klèr, é respèkté intégrité psikik di pasiant.


== Pratik annan [[Lagwiyann]] ==
== Vwar osi ==
 
Annan Lagwiyann, pratik di régréssyon ipnotik sa prézan, mè li ka évoliyé annan roun kontèks kiltirèl ki konplèks. Péyi-a ka mélanjé infliyans modèrn épi tradisyon krèyòl, bushinenge, amérindjen, épi brézilyen.
 
* '''Pratikyan lokal''' : Nou ka jwenn sèrten '''psikològ''' oben '''psychothérapeute''' ki ka ofri régréssyon kou roun zouti di térapi brèf, souvan annan vil konman [[Kourou]] oben [[Saint-Laurent-du-Maroni]]. Yo ka travay plis asou régréssyon di laj pou traité chòk. Ròt pratikyan, plis oryanté vè métaphizik, ka ofri séyans di régréssyon vyé lanmò pou èsplorasyon pèrsonnèl. Yo ka travay annan kabinnèt privé, mè osi annan salon di byennèt.
 
* '''Atitid kiltirèl''' : Kwè annan réenkarnasyon pa inivèrsèl annan Lagwiyann, mè li ka trouvé éko annan divèrs tradisyon. Kiltir '''Bushinenge (Nèg Mawon)''' ka gen roun vizyon konplèks di linivè épi di zannimo, koté moun ka vini apré lanmò. Kèk kouran di '''spiritchwalité krèyòl''' ka aksepté lidé ki roun zannimo ka rantré annan roun nouvèl kò. Tradisyon '''amérindjen''' (Wayana, Kali'na, etc.) ka gen lidé di roun vwayaj di zannimo apré lanmò, mè pa nésésèrman annan fòrm di réenkarnasyon tèrès. Anba linfliyans di litirati New Age épi di entèrnèt, lidé di régréssyon vyé lanmò ka étann li, éspésyalman annan milché roun moun ka chaché roun sans pou lavi-a oben roun soulajman pou doulè moral.
 
== Konsidération légal épi étik ==
 
An '''Frans''' épi annan '''Lagwiyann''', pratik di ipnoz pa kontròlé pa roun tit pwofésyonnèl espesifik. Nenpòt moun ka prétann fè ipnoz. Alò, li enpòtan pou volontè-a vèyifié konpétans di pratikyan-an. Roun bon pratikyan dwe :
* Èspliké klèman limit-yan di térapi-a épi pa promèt miràk.
* Rèspèkté volontè-a, san fòsé roun répons.
* Pa ankourajé volontè-a abandonnen trétman médikal.
* Konnèt limit li, épi voyé volontè-a bay roun psikyat oben roun médsen si nésésèr.
 
Régréssyon vyé lanmò ka soulvé kèsyon étik enpòtan. Èsplorasyon di lavi sipoze pasé ka déklanché émotion fò, konman doulè, laper, oben dézoryantasyon. Pratikyan-an dwe kapab jéré sa kriz potansyèl. Li dwe osi évité di ankourajé roun kwè ki volontè-a té roun pèrsonaj istorik enpòtan annan tout lavi pasé li, paske sa ka mennen à roun déli mégalomaniak.
 
An résumé, régréssyon ipnotik annan Lagwiyann sa roun pratik ki ka ofri roun posibilité di réflesyon épi di gérison, mè li dwe apwòché avèk prékosyon, rèspè, épi roun bon konpréhension di limit-yan.
 
== Gadé osi ==


* [[Ipnoz]]
* [[Ipnoz]]
* [[Psikoloji]]
* [[Réïnkarnasion]]
* [[Réenkarnasyon]]
* [[Karma]]
* [[Spiritchwalité]]
* [[Térapi brèf]]
* [[Médsin tradisyonnèl annan Lagwiyann]]
* [[Psikoloji transpersonnel]]
* [[Michaël Newton]]
* [[Brian Weiss]]


[[Category:Ipnoz]]
[[Category:Ipnoz]]
[[Category:Réenkarnasyon]]
[[Category:Réïnkarnasion]]
[[Category:Régréssyon Vyé Lanmò]]
[[Category:Régréssyon dann vye kartyé]]

Latest revision as of 18:30, 1 April 2026

Régréssyon Ipnotik (oski Régréssyon dann vye kartyé), li enn mwayen ipnotérapi kot zot amenn enn dimounn dan enn léta modifié di konsyans pou al vérfiyé souvni dann vye kartyé, mém si sa bann souvni-la sorti dann enn lavi avan, avan so nésans. Sa pratik-la li asosié ar ipnoz épi ar lidé di réïnkarnasyon. Dann zil la Rényon, sa térapi-la gagn dé pli an pli dé adèpt, mé li toujou fè débat.

Définnision

Régréssyon ipnotik li enn tèknik ki itiliz ipnoz pou « régréde » dann tan, pou al vérfiyé bann lévénman ki inn pasé, souvan dann lenfans, osinon dann bann lavi ki supozéman inn véku avan. Lobjèktif-la li pa sélman pou konprann bann blokaj, bann fobi, osinon bann maladi psikosomatik, mé osi pou trouv enn sans pli gran a so lavi aktchèl. Dann kontèks Rényon, kot kiltir krèol la métisé ar bann kroyans malgas, endou, é katolik, lidé di « vye kartyé » pa étrannj pou tout mounn.

Istoèr

Istoèr modèrn di régréssyon dann vye kartyé li koumansé ar travay Morey Bernstein, enn bisnisman amériken. Dann so liv The Search for Bridget Murphy (1956), i rakont kouman li inn ipnotizé enn damm, Virginia Tighe, ki, anba ipnoz, inn rakont détail dann lavi di enn damm irlandèz di non Bridget Murphy o 19èm syèk. Sa ka-a li inn fè gran bri é inn lansé débat.

Apré li, Brian Weiss, enn psikyat amériken, inn ékri Many Lives, Many Masters (1988) apré ki so pasiant, Catherine, anba ipnoz, inn révélé dé informasyon dann so « lavi avan » ki, dapré li, inn géri so angoiss. Michael Newton inn ankor al pli lwen ar so métod Life Between Lives (LBL) pou dékrir séjour di lâme ant dé lavi. Dolores Cannon, li, inn travay ar « ipnoz konvèrsasyonèl » pou kontakté bann lâme trè ansyen é pou ramasé bann istwar dann « linnivè paralèl ».

Métodoloji

An jénéral, séans la koumansé par enn antretien pou konn problèm pasiant-la. Apré, ipnotérapit-la amenn pasiant-la dan enn léta di détann profonn, souvan ar bann tèknik di respirasion é di vizyalizasion. Kan pasiant-la lé dézòrmé, terapit-la guid li pou al vérfiyé lorizinn di so problèm. I ka pozé kestion: « Kan ou santi sa pou promié fwa? » osinon « Amenn mwan al vérfiyé moman kot sa problèm-la inn koumansé. »

Pasiant-la ka dékrir sèn, santi, tann bann son. Li pa nésésèr pou vwar tout bagay klèrman; bann sansasion osi enpòrtan. Séans-la fini par enn séans di réintégration, kot terapit-la rasir pasiant-la é lèd li mété tout sa li inn viv anba ipnoz dan kontèks pozitif.

Bann tip

Li enpòrtan pa konfonn bann tip régréssyon:

  • Régréssyon dann laj : Pou al vérfiyé souvni dann lenfans, dann ladolèssans, pou trouv lorizinn di enn chòk émotif.
  • Régréssyon dann vye kartyé : Pou eksploré bann lavi ki supozéman pasé avan nésans aktchèl. Sa bann « souvni »-la ka mété an lumièr bann liyen karmik, bann patèrn ki répété dann lavi aktchèl.
  • Life Between Lives (LBL) : Sa métod Michael Newton-la li pli avançé. I konsisté a amenn pasiant-la dan péryòd ant dé lavi, « ant dé mond », pou kontakté so « group di lâme », so « mèt », é pou konprann leson ki pou aprann.

Pèspèktiv syantifik

Syans ofisyèl, médsin akadémik, pa aksepté lidé di régréssyon dann vye kartyé. Bann kritik di ki sa bann « souvni »-la sorti dann limaginasion, dann bann zistwar inn li, inn tann, osinon dann bann féss pa kèrvo. Zot apel sa « konfabillasion ». Zot di osi ki anba ipnoz, mounn li pli ségéstib, é alor li pli fasil pou innvénté bann zistwar ki sanbl vrè.

Pourtant, dé zotèr, kouman Ian Stevenson, inn psikyat di lInivèrsité Virginia, inn fè dé réchèrch lor bann zanfan ki rapèl dé détay dann lavi avan, notaman dann péyi kot kroyans dann réïnkarnasyon li kouran. Mé rézilta so travay pa inn aksepté par tout kominoté syantifik.

Réchèrch lor réïnkarnasion

Apart travay Stevenson, enna dé ot réchèrkèr, kouman Jim B. Tucker, ki kontinyé travay-la ar bann ka di zanfan. Dann péyi kouman Lannbi, Tibet, osinon Brézil, bann rapòrt di sa sòrt-la li pli nombr. Zot di ki bann zanfan ka raconté détail dann zistwar di fanmiy ki pa konnèt, dé zafè di mèrt, é dé sèn dann lavi pasé. Pou bann adèpt, sa li prèv ki lâme ka voyazé di enn kò a lot.

Pratik dann Rényon

Dann zil la Rényon, pratik di régréssyon ipnotik li dévlopé doumansman, notaman par bann terapis ki formé an Métropol. Enna dé pratisien konn, kouman [NOM D'UN PRATICIEN LOCAL] dann Sid, [NOM D'UN AUTRE PRATICIEN] dann Nò, ki ofèr séans. Zot travay souvan dan kad di développman pèrsonnel é di soulazman di soufrans psikolojik.

Kiltir rényoné li métisé, alor kroyans dann lavi avan li prézan dann plizyèr form. Bann koutim malgas, kouman sérémoni « sarvice » é respè pou zansèt, konsidèr ki zansèt-la toujou prézan. Bann kroyans endou, bien anrasinné, kréy ar réïnkarnasion é karma. Mém bann katolik kréyol, malgré pozision légliz, ka mété a zot fé bann lidé di « vye kartyé ». Sa fè ki régrèssyon dann vye kartyé trouv enn rézonans partikilyé isi.

Konsidèrasyon légal é étik

An Frans, don Rényon li départman, ipnoz médikal li rézèrvé a bann profèsyonnel di santé (doktè, psikològ, infirmier) apré formasion. « Ipnoz erikonnèsyant » li lib, mé li pa konsidéré kouman enn trétman médikal. Don régrèssyon dann vye kartyé, li enpòrtan pou vérifyé ki terapit-la pa ka fè pasiant-la kwar a bann zistwar ki pa vrè, osinon ka kréy dé « faux souvni ».

Pratisien-an dèv averti pasiant-la ki séans-la pa garanti rézilta, é ki li pa rimplasé konsiltasion médikal osinon psikyatrik. Dann Rényon, pa enna lwa spésifik, alor li sou responsabilité di chak pratisien pou travay dan kad déontolojik klèr, é respèkté intégrité psikik di pasiant.

Vwar osi