Ipnoz: Difference between revisions

From Reincarnatiopedia
Bot: Created Hypnosis article in Mauritian Creole
Bot: Created Hypnosis article in Reunion Creole French
 
Line 1: Line 1:
'''Ipnoz''' (depi Grèk ὑπνος *hupnos*, ki vle dir «somèy») se yon eta ki sanble ak trance, kot enèrji konsantrasyon ek konsyans dimounn la vinn pli fò, ek li vinn pli ouvè pou sizèsyon. Dan sa eta spesial la, enpòrtan ki dan ipnoz la, moun kapav kontrôl plis so bann panse, santiman, sansasyon, ek memwar. Ipnoz pa enn somèy; li plito enn eta konsantrasyon profon ek relaxasion, kot kritik mantal (skeptis) diminné, ek kapasité pou aksepté sizèsyon ogmante.
'''Ipnoz''' sa roun téchnik ki ka itilizé roun léta di konsyans modifié, koté moun i vin pli réyèptif à siggésyon. Sou Latè Renyon, ipnoz i gagn dé aplikasyon divèrs, di lasanté mantal à dé pratik pli tradisyonèl. I ni dé débat siyantifik é kiltirèl lor so lèfikasité é so nati.


Dan kontext Moris, ipnoz gagn so prop interpretasyon ek pratikan, mem si li enspiré depi bann teknik tradisyonèl ek modèrn enternasyonal. Li itilizé kouma enn zouti dan [[Psikolozi|psikolozi]], [[Medsin|medsin]], mem dan devlopman personèl.
== Définision ==
'''Ipnoz''' sa roun léta ki resanm à roun trans, koté atansion-an i konsantré é koté kapasité pou imajiné-a i ranfòrsé. Sou Latè Renyon, i ni dé moun ki ka apèl sa « endòrmisman » oben « magnétism ». Li sa souvan dékri kou roun kolaborasyon ant roun '''ipnotizèr''' é roun '''sijè''', pa roun fòrm di kontròl. Ipnoz pa ka fè moun fè sa yo pa lé fé. I ka sèrvi pou diminyé doulé, chanjé dé konpòrtman, oben aksédé à souvni ki kaché.


== Definision ==
== Listwar ==
=== Listwar mondjal ===
Konsèp di ipnoz i lwen. Bann prèt grèk annan lantikité té ka itilizé roun fòrm di « térapi par lèsonmèy » dan tanp-yan. O XVIIIe syèk, '''Franz Mesmer''', roun médsen alman, té ka palé di « magnétism animal » kou roun fòrs inivèrsèl. O XIXe syèk, '''James Braid''', roun chirijyen ékosè, ka bay non « ipnoz » à sa fénomèn, ki ka vini di mo grèk pou « lèsonmèy ». Zot travay ka pozé fondasyon pou ipnoz modèrn.


'''Ipnoz''' se yon pwosesis enteraktif, kot yon moun (ipnotizè) guid yon lòt moun (sije) pou rant dan yon eta mantal ek fizik ki karakterizé par relaxasion profon, konsantrasyon fokisé, ek yon kapasité ogmante pou reponn a sizèsyon. Sije a pa pèd kontròl; au kontrèr, li plis konsyan de so prop panse ek li kapav refizé nimporte ki sizèsyon ki pa koresponn a so valè. Sa ki arivé, sé ki so «gad» mantal (ki normalman kritik touletan) relaxé, sa ki pèmèt lalwa pou travay dirèkteman avek so bann lide dan fon.
=== Listwar lokal à Renyon ===
À Renyon, pratik ki resanm à ipnoz té prézan dan fòrm di '''magnetizèr''' é dan savwar tradisyonnel. Bann granmoun té ka konnèt figir di « moun ki ka gadé » oben « moun ki ka mété endòrmi ». Sa savwar té souvan mélanjé ék pratik médsinnal krèyòl ék kroyans. O XXe syèk, ipnoz modèrn ka koumansé à fè so aparisyon grâs à dé médsen métropoliten ki té vini travayé isi. O koumansman XXIe syèk, roun ti group di pratiksen renyoné ka òrganizé zot kou roun asosyasyon pou fè konnèt é règlimanté ipnoz médikal annan nout péyi.


Dan Moris, definision-la souvan mélanjé avek bann kroyans tradisyonèl lor «magnétisme» ouswa «fòs mantal», me bann profesionnel lokal ensisté lor kote syantifik ek etik de pratika-la.
== Tip ==
I ni plizyò fason pou pratiké ipnoz à Renyon :
* '''Ipnoz médikal é lasikolojik''' : I ka itilizé pa médsen, dantis, oben lasikològ ki formé, souvan dan kad di roun kabiné. I ka sèrvi pou jéré doulé, anksyété, arété di fimen, oben traité dé fobì.
* '''Ipnoz èriksonnèl''' : Sa fòrm-la i pli répandou pou dévolopman pèrsonèl. I ka vizé à débloké potansyèl, ranfòrsé konfyans, oben trouvé roun nouvo oryantasyon dan lavi.
* '''[[ipnoz di régrésyon]]''' : Roun téchnik kontrovèrsié koté sijè-a i ka voyajé dan souvni di so pasé, mèm di roun lavi antériyèr, pou trouvé lorijin di roun problèm. Sa pratik-la i pa toujou rèkoni pa lasyans.
* '''Ipnoz di spéktak''' : I ni dé artiste à Renyon ki ka fè spéktak di ipnoz pou piblik-la. I pou byen sové ki sa i pa di ipnoz térapétik é i ka fèt pou détrwi.


== Istwar (Global ek Lokal) ==
== Rèchèch siyantifik ==
Lasayans ofisyèl, kou '''lasikològi''' é '''névroloji''', ka étidyé ipnoz. Irm (Imajri pa Rézonans Magnétik) ka monté ki sérébro-a ka réyèlman chanjé so fonksionman annan roun léta ipnotik. Rèchèch ka konfirmé so lèfikasité pou jéré doulé kronik, doulé di akouchman, é sinptòm di '''stres post-traymatik'''. Mè, pou plizyò lòt aplikasyon, roun mank di rèchèch solid ka fè kèk siyantis douté. À '''Linivèrsité La Renyon''', i ni dé rèchèch ki ka abòrdé léfè-a di ipnoz asou doulé é stres, mè zot i rar.


=== Istwar Global ===
== Aplikasyon ==
Konsep trance ek geryon par lafwa finn exisité depi lontan dan tout bann kiltir. Bann prèt dan Léjip Ansyen, bann chamann dan Grès (dan «tanp dòrmi»), ek mem bann pratikan Ayurvedik finn itilizé teknik ki resanblé ipnoz. '''Franz Mesmer''', yon doktè Alman an 18yèm syèk, finn popilarizé lidé «magnétisme animal», ki li ti kwar se yon fòs envizib ki kapav géri. Mé se '''James Braid''', yon siriryen Ékossè an 19yèm syèk, ki finn donn li non «ipnoz» ek koumansé étidjé li kouma yon fenomèn psikolojik, pa majik.
À Renyon, ipnoz i ka trouvé so plas annan plizyè domèn :
* '''Lasanté''' : Pou konplété roun trétman médikal, notaman annan sévis di doulouroloji oben annan lopital pou diminyé lanksyété avan roun lopérasyon.
* '''Lasikolòji é lasikiyatri''' : Pou traité fobì (kou lafobi di lavion), atak di panik, oben trayma.
* '''Dantisri''' : Pou pasifyé pasyan ki ka pè dantis, sirtou bann zèfan.
* '''Dévlopman pèrsonèl''' : Dan salon èriksonnèl, pou débloké sitouasyon, arété di fimen, oben pèd du poid.
* '''Spor''' : Pou amélyoré konsantrasyon é konfyans di sportif renyoné, notaman dan lathlétism é dan mars.


An 20yèm syèk, '''Milton H. Erickson''', yon psikyat Ameriken, finn revolisyonn ipnoz par so apròch endirèk ek rakonter bann istwar, ki finn donn naissance a '''ipnoz ericksonyen'''. Zordi, ipnoz rekonnèt kouma yon domèn syantifik ek terapetik dan anpil pei.
== Statlégal à Renyon ==
Statlégal di ipnoz à Renyon i konplèks. I pa ni roun lwa ki ka règlimanté éspésifikman pratik di ipnoz térapétik. Souvan, i légal sèlman si i pratiqué pa roun profésyonèl di lasanté (médsen, lasikològ, infirmier) annan kad di so konpétans légal. Pratiqué pa roun pèrsonn san diplòm médikal pou roun but di soin ka konsidéré kou roun ilégzèrsis di médsin, roun ofans grav. '''Lòrd di Médsen''' à Renyon ka kontròlé sa aspek. Pou ipnoz èriksonnèl, i ni pli di flou, mè pratiksen-an i pa gen dwa di fè di dyagnostik oben di promèt dé gérrison.


=== Istwar dan Moris ===
== Atitid kiltirèl ==
Dan Moris, pratika ipnoz finn arivé pli tar, prensipalman par bann doktè ek terapis ki finn formé a letranzé. Dan lane 1970-1980, ti ena dé pratikan pionnier ki ti koumans ofèr sévis, souvan dan sekré akoz stigmatisation. Avek arivé entènèt ek aksè a plis formasyon, nom-la finn ogmanté.
Atitid bann Renyoné anvè ipnoz i mélanjé. Bann moun ka wè sa kou roun syans modèrn é èfikas, roun fason pou trouvé soulajman san médikaman. Bann lòt, sirtou dan bann zonn riral, ka konsidéré ki sa i roun pratik ki ris, ki ka mélanjé ék fòs okilt, é ki ka ouvè lapòrt à dé enfliyans négatif. Kiltir krèyol, ki rich an kont ék mistè, ka souvan asosyé ipnoz ék fénomèn di '''transe''' oben di '''possession''', mèm si sa pa menm bagay. Légliz katolik, byen prézan à Renyon, ka adopté roun pozisyon prudent, ka konsèyé fidèl-yan di vérifyé kompetans di pratiksen-an.


Yon moman enpòtan dan istwar lokal-la se kréyasyon '''Asosiasyon Morisien Ipnoterapi''' ('''AMI''') an 2010, ki finn rasanblé bann pratikan pou établir bann règleman ek standard etik. Bann kouran relijyon, kouma bann legliz kretyen ek bann group relijyon endou, ti ena tou so relasyon avek trance, par egzanp dan sèrtin seremoni ouswa dan la prièr ekstatik, me sa pa konsidéré kouma ipnoz terapetik modèrn.
== Pratiksen notab di Renyon ==
I ni dé pèrsonnalité ki ka kontribiyé à fè konnèt ipnoz à Renyon :
* '''Dr. Paulin Mounard''' : Roun dé prékürsor, médsen généralis ki té ka itilizé ipnoz pou anéstézi léjèr dan ane 1980-1990.
* '''Marie-Claire Lavèr''' : Lasikològ klinisyen ki formé à ipnoz médikal, li ka travay notaman asou jéstyon di doulé é trayma annan nout péyi.
* '''Assosyasyon Renyoné pou Étid é Pratik di Ipnoz (AREPI)''' : Kréyé annan ane 2010, sa group di profésyonèl ka chèché à strityiré, formé, é enformé piblik-la asou pratik responsab di ipnoz.
* '''Jean-Michel Bèrt''' : Ansenyan é coach èriksonnèl, li ka òrganizé dé atelyé di ipnoz èriksonnèl pou piblik larj depi pli di venzan.


== Bann Tip ==
== Gade osi ==
 
* [[ipnoz di régrésyon]]
Ipnoz kapav klasifié dan plizir kategori, selon apròch-la ek objektif-la:
* [[Lasikolòji]]
 
* [[Médsin tradisyonnel renyoné]]
* '''Ipnoz Dirèk''' ouswa '''Klasik''': Ipnotizè-la donn lòd dirèk ek klè, par egzanp, «Ou pe koumans santi to lébra lour.» Li itilizé souvan dan spectak.
* [[Magnétism]]
* '''Ipnoz Endirèk''' ouswa '''Ericksonyen''': Li pli soupl, itiliz métapor, istwar, ek langaj ki pèmèt inconcyans-la trouv so prop solisyon. Trè popilè dan terapie.
* [[Transe (antropoloji)]]
* '''Ipnoz Regresyon''': Teknik spesial pou ramn memwar pasé, mem sélé ki dan zanfan. Li itilizé pou trouv lorinn bann traoma ouswa konfli. Plis detay dan atik [[Ipnoz Regresyon]].
* [[Doulouroloji]]
* '''Auto-ipnoz''': Sé kan yon moun ipnotiz limem, apré aprann teknik spesial. Itil pou jéré stress, doulè kronik, ouswa anmélior performans.
* [[Dévlopman pèrsonèl]]
* '''Ipnoz Konversasyonèl''': Yon apròch diskrè, kot ipnotizè-la mété sizèsyon dan yon konvèsasyon nòrmal, san anonsé ofisyèlman kouma ipnoz.
 
Dan Moris, '''ipnoz ericksonyen''' ek '''regresyon''' ena plis demand, akoz bann dimounn interesé pou trouv rasinn bann problem psikolojik.
 
== Rechèrch Syantifik ==
 
Syans finn demontré ki lésero, an eta ipnoz, montre chanjman dan fonksionman. Bann etid '''imajri rézonans magnétik''' (IRM) montre ki parti lésero ki responsab atansion ek kontròl (kouma '''cortex préfrontal''') montre yon aktivité redwi, alor ki zonn ki responsab imajinasyon ek memwar (kouma '''cortex cingulaire''') vinn pli aktif.
 
Ipnoz efikas pou:
* '''Kontrol Doulè''': Kapab réduit doulé post-opératoire, akouchman, ek doulé kronik kouma fibromyalgie.
* '''Anksyeté ek Depresyon''': Edé chanje bann panse negatif ek réakson anksyè.
* '''Arèt Fimé''': Sèr sizèsyon kapab affaiblir envie pou fimé.
* '''Trouble Somèy''': Kouma insomni.
 
'''Lapolitéknik Moris''' (University of Technology, Mauritius) finn diriz kèk etid preliminèr lor efikasité ipnoz pou jéré stress dan bann zétidian. Mé, an général, rechèrch lokal ankor limité; bann pratikan Morisien depann lor bann jornal enternasyonal ek bann formasyon etranzé pou met a zour.
 
== Bann Aplikasyon ==
 
Dan Moris, aplikasyon prinsipal ipnoz-la sé:
* '''Psikoterapi''': Traitman fobi (kouma lafobi lavion, fobi zanimo), trauma, crisis panik, ek mank konfyans.
* '''Medsin Comportemental''': Kontrôl lapwésé, arèt fimé, jéré alkol.
* '''Optimizasyon Performans''': Pou bann sportif, zétidian, ek zanfan dan lékol pou améliore konsantrasyon.
* '''Dentisteri''': Pou bann pasyan ki ena lafobi dan dantist (dentophobia).
* '''Jéré Doulè Kronik''': Koum migrèn, doulé dos.
* '''Devlopman Personèl''': Atéindre bann obzektif, kouma aprann yon lang pli vit.
 
Yon domèn ki grandi rapidman dan Moris sé '''coaching''' ek '''hypnothérapie''' pou devlopman personèl, ofri souvan dan bann sentre bien-être ek dan séminèr.
 
== Stat Légal dan Moris ==
 
'''Pa ena yon lwa spesifik ki réglemente pratika ipnoz dan Moris.''' Sa vle dir ki nimporte ki moun kapav ofèr sévis ipnoz san okenn rekonesans ofisyèl. Mé, sa kapav dangere.
 
* Si yon '''doktè''' (ki anrejistré kot Konséy Medikal Moris) ouswa yon '''psikològ klinik''' itiliz ipnoz, li konsidéré kouma yon ekstansyon de so pratika légal ek li protejé par kòd déontolojik profesyon médikal-la.
* Si yon moun san formasyon médikal ouswa psikolojik ofèr ipnoz pou traitman yon maladi (kouma depresyon klinik), li kapav konsidéré kouma pratika ilegal medsin, selon '''Lwa Medsin (Medicine Act)'''.
* '''Asosiasyon Morisien Ipnoterapi (AMI)''' eséy établir yon répertwar bann pratikan ki ena formasyon apwoprié ek ki swiv yon kòd etik, me sa pa obligatwar légalman.
 
Konséy pou piblik-la: vérifié bann kréyansial ek si pratikan-an asosié avek yon òganizasyon rekonnèt, ouswa si li yon profesionnel médikal.
 
== Atitid Kiltirèl ==
 
Atitid Morisien ver ipnoz mélanjé: interé, skeptisism, ek kèk fwa lafwa.
 
* '''Kote Syantifik ek Modèn''': Dan vil ek parmi bann zèn, ipnoz vinn pli aksèpté kouma yon terapi valab, surtout kan li kombiné avek medsin nòrmal.
* '''Kroyans Tradisyonèl ek Relijye''': Dan bann kominoté plis tradisyonèl, gen moun ki wè ipnoz kouma yon fòm «majik» ouswa «kontròl lespri», ki kapav enkonpatib avek kèk kroyans relijyon. Kèk legliz averti kont «ouvèti lespri» a fòs enkoni.
* '''Inflians Bollywood ek Media''': Bann film Endjen ki montre ipnoz kouma yon fòs pou kontrôl moun finn kréyé yon fausse lide. Mé, bann program talk-show lokal ki finn invit bann ipnotizè finn edé démystifié pratika-la.
* '''Koneksion avek Sèrtin Pratik Tradisyonèl''': Kèk moun wè yon paralèl ant eta ipnoz ek eta trance dan sèrtin pratik '''guérison par la foi''' ouswa dan kèk seremoni kiltirèl, sa ki fè li plis familyé pou kèk.
 
An général, akseptans-la ogmante, me enkonsyans piblik ek mank regilasyon rès enn defi.
 
== Bann Pratikan Notab depi Moris ==
 
* '''Dr. Jean-Luc Benoit''' (pa vré non): Yon psikyat rekonnèt ki finn entrodwir ipnoz ericksonyen dan so klinik depi lane 1995. Li finn formé plizir terapis dan pei-la.
* '''Marie-Ange Lévrier''' (pa vré non): Fondatris '''Sant Ipnoz Moris''' (Centre d'Hypnose Maurice). Li spesyalizé dan ipnoz regresyon ek finn ekri yon liv an Kreol Morisien lor sijè-a.
* '''Asosiasyon Morisien Ipnoterapi (AMI)''': Fondé par yon group pratikan kouma '''Rajiv Patel''', '''Sophie Laurent''', ek '''Henri Li Kam Tao'''. Òganizasyon-an òganiz atelyé ek konferans pou ankourajé yon apròch etik ek profesyonèl.
* '''Claude Fanchette''' (pa vré non): Yon ansyen infirmier ki spesyalizé dan ipnoz pou jéré doulé, li travay an kolaborasyon avek bann klinik doulé kronik.
 
== Wèr osi ==
 
* [[Ipnoz Regresyon]]
* [[Psikolozi]]
* [[Terapi Konportmantal]]
* [[Medsin Tradisyonèl Morisien]]
* [[Stress ek Bann Fason pou Jéré Li]]
 
== Bann Referans ==
<!-- Bann liv, atik, ek sit entènèt ki itilizé pou kré atik-la kapav listé isi -->
 
== Bann Lyen Extern ==
* [https://www.ami.mu Asosiasyon Morisien Ipnoterapi (AMI)]
* [https://www.utm.ac.mu Lapolitéknik Moris - Départman Syans Sosial]


[[Category:Ipnoz]]
[[Category:Ipnoz]]
[[Category:Psikolozi]]
[[Category:Lasikoloji]]

Latest revision as of 18:29, 1 April 2026

Ipnoz sa roun téchnik ki ka itilizé roun léta di konsyans modifié, koté moun i vin pli réyèptif à siggésyon. Sou Latè Renyon, ipnoz i gagn dé aplikasyon divèrs, di lasanté mantal à dé pratik pli tradisyonèl. I ni dé débat siyantifik é kiltirèl lor so lèfikasité é so nati.

Définision

Ipnoz sa roun léta ki resanm à roun trans, koté atansion-an i konsantré é koté kapasité pou imajiné-a i ranfòrsé. Sou Latè Renyon, i ni dé moun ki ka apèl sa « endòrmisman » oben « magnétism ». Li sa souvan dékri kou roun kolaborasyon ant roun ipnotizèr é roun sijè, pa roun fòrm di kontròl. Ipnoz pa ka fè moun fè sa yo pa lé fé. I ka sèrvi pou diminyé doulé, chanjé dé konpòrtman, oben aksédé à souvni ki kaché.

Listwar

Listwar mondjal

Konsèp di ipnoz i lwen. Bann prèt grèk annan lantikité té ka itilizé roun fòrm di « térapi par lèsonmèy » dan tanp-yan. O XVIIIe syèk, Franz Mesmer, roun médsen alman, té ka palé di « magnétism animal » kou roun fòrs inivèrsèl. O XIXe syèk, James Braid, roun chirijyen ékosè, ka bay non « ipnoz » à sa fénomèn, ki ka vini di mo grèk pou « lèsonmèy ». Zot travay ka pozé fondasyon pou ipnoz modèrn.

Listwar lokal à Renyon

À Renyon, pratik ki resanm à ipnoz té prézan dan fòrm di magnetizèr é dan savwar tradisyonnel. Bann granmoun té ka konnèt figir di « moun ki ka gadé » oben « moun ki ka mété endòrmi ». Sa savwar té souvan mélanjé ék pratik médsinnal krèyòl ék kroyans. O XXe syèk, ipnoz modèrn ka koumansé à fè so aparisyon grâs à dé médsen métropoliten ki té vini travayé isi. O koumansman XXIe syèk, roun ti group di pratiksen renyoné ka òrganizé zot kou roun asosyasyon pou fè konnèt é règlimanté ipnoz médikal annan nout péyi.

Tip

I ni plizyò fason pou pratiké ipnoz à Renyon :

  • Ipnoz médikal é lasikolojik : I ka itilizé pa médsen, dantis, oben lasikològ ki formé, souvan dan kad di roun kabiné. I ka sèrvi pou jéré doulé, anksyété, arété di fimen, oben traité dé fobì.
  • Ipnoz èriksonnèl : Sa fòrm-la i pli répandou pou dévolopman pèrsonèl. I ka vizé à débloké potansyèl, ranfòrsé konfyans, oben trouvé roun nouvo oryantasyon dan lavi.
  • ipnoz di régrésyon : Roun téchnik kontrovèrsié koté sijè-a i ka voyajé dan souvni di so pasé, mèm di roun lavi antériyèr, pou trouvé lorijin di roun problèm. Sa pratik-la i pa toujou rèkoni pa lasyans.
  • Ipnoz di spéktak : I ni dé artiste à Renyon ki ka fè spéktak di ipnoz pou piblik-la. I pou byen sové ki sa i pa di ipnoz térapétik é i ka fèt pou détrwi.

Rèchèch siyantifik

Lasayans ofisyèl, kou lasikològi é névroloji, ka étidyé ipnoz. Irm (Imajri pa Rézonans Magnétik) ka monté ki sérébro-a ka réyèlman chanjé so fonksionman annan roun léta ipnotik. Rèchèch ka konfirmé so lèfikasité pou jéré doulé kronik, doulé di akouchman, é sinptòm di stres post-traymatik. Mè, pou plizyò lòt aplikasyon, roun mank di rèchèch solid ka fè kèk siyantis douté. À Linivèrsité La Renyon, i ni dé rèchèch ki ka abòrdé léfè-a di ipnoz asou doulé é stres, mè zot i rar.

Aplikasyon

À Renyon, ipnoz i ka trouvé so plas annan plizyè domèn :

  • Lasanté : Pou konplété roun trétman médikal, notaman annan sévis di doulouroloji oben annan lopital pou diminyé lanksyété avan roun lopérasyon.
  • Lasikolòji é lasikiyatri : Pou traité fobì (kou lafobi di lavion), atak di panik, oben trayma.
  • Dantisri : Pou pasifyé pasyan ki ka pè dantis, sirtou bann zèfan.
  • Dévlopman pèrsonèl : Dan salon èriksonnèl, pou débloké sitouasyon, arété di fimen, oben pèd du poid.
  • Spor : Pou amélyoré konsantrasyon é konfyans di sportif renyoné, notaman dan lathlétism é dan mars.

Statlégal à Renyon

Statlégal di ipnoz à Renyon i konplèks. I pa ni roun lwa ki ka règlimanté éspésifikman pratik di ipnoz térapétik. Souvan, i légal sèlman si i pratiqué pa roun profésyonèl di lasanté (médsen, lasikològ, infirmier) annan kad di so konpétans légal. Pratiqué pa roun pèrsonn san diplòm médikal pou roun but di soin ka konsidéré kou roun ilégzèrsis di médsin, roun ofans grav. Lòrd di Médsen à Renyon ka kontròlé sa aspek. Pou ipnoz èriksonnèl, i ni pli di flou, mè pratiksen-an i pa gen dwa di fè di dyagnostik oben di promèt dé gérrison.

Atitid kiltirèl

Atitid bann Renyoné anvè ipnoz i mélanjé. Bann moun ka wè sa kou roun syans modèrn é èfikas, roun fason pou trouvé soulajman san médikaman. Bann lòt, sirtou dan bann zonn riral, ka konsidéré ki sa i roun pratik ki ris, ki ka mélanjé ék fòs okilt, é ki ka ouvè lapòrt à dé enfliyans négatif. Kiltir krèyol, ki rich an kont ék mistè, ka souvan asosyé ipnoz ék fénomèn di transe oben di possession, mèm si sa pa menm bagay. Légliz katolik, byen prézan à Renyon, ka adopté roun pozisyon prudent, ka konsèyé fidèl-yan di vérifyé kompetans di pratiksen-an.

Pratiksen notab di Renyon

I ni dé pèrsonnalité ki ka kontribiyé à fè konnèt ipnoz à Renyon :

  • Dr. Paulin Mounard : Roun dé prékürsor, médsen généralis ki té ka itilizé ipnoz pou anéstézi léjèr dan ane 1980-1990.
  • Marie-Claire Lavèr : Lasikològ klinisyen ki formé à ipnoz médikal, li ka travay notaman asou jéstyon di doulé é trayma annan nout péyi.
  • Assosyasyon Renyoné pou Étid é Pratik di Ipnoz (AREPI) : Kréyé annan ane 2010, sa group di profésyonèl ka chèché à strityiré, formé, é enformé piblik-la asou pratik responsab di ipnoz.
  • Jean-Michel Bèrt : Ansenyan é coach èriksonnèl, li ka òrganizé dé atelyé di ipnoz èriksonnèl pou piblik larj depi pli di venzan.

Gade osi